Nechcený únik moču trápi mnohé ženy, pričom frekvencia ťažkostí sa zvyšuje najmä počas menopauzy, keď mnohé zmeny v ženskom tele napomáhajú rozvoju tohto problému. A aj keď veľa ľudí tvrdí, že sa s tým nedá nič robiť, povieme si nielen o podstate inkontinencie, ale aj o jej jednotlivých druhoch a ako pomôcť zmierniť ťažkostí, či zvýšiť účinnosť liečby.

Bližšie informácie vám priblíži MUDr. Peter Brenišin, gynekológ.

Tu kvapka, tam kvapka

Nechcený únik moču je pomerne málo diskutovaný, ale o to nepríjemnejší problém. V zásade sa môže jednať o pár kvapiek, vo vážnejších prípadoch si však žena môže „cvrknúť“, či dokonca jej môže uniknúť aj krátkotrvajúci stály prúd moču.

Tu je nutné poznamenať, že sa najviac vie o tzv. stresovej inkontinencii, čiže žena sa zasmeje, zdvihne ťažšiu vec, prípadne aj pri intímnych chvíľach, zmenou tlaku v bruchu a oblasti malej panvy, dôjde k úniku rôzneho množstva moču. Spôsobené je to najmä hormonálnymi zmenami, v dôsledku poklesu hladiny estrogénov sa sliznica močového mechúra stáva tenšou a nervové zakončenia v stene mechúra tak dokážu reagovať aj na miernejšie podnety. Zároveň dochádza k oslabeniu svalov panvového dna, najmä zvierač močového mechúra môže mať v týchto zmenených podmienkach ťažkosti kompenzovať náhle zvýšenie vnútrobrušného tlaku.

Omnoho menej sa vie o tzv. urgentnej inkontinencii, ktorá sa prejavuje náhlym nutkaním na toaletu, pričom môže, ale aj nemusí, uniknúť malé množstvo moču. Prípady spojené s inkontinenciou sú typické najmä pre staršie vekové kategórie, samotné urgencie bez úniku sa týkajú i mladších žien (výnimkou, hoci zriedkavou, nie sú ani osemnásťročné dievčatá). Vo veľkej časti prípadov sa obe zložky – stresová aj urgentná – kombinujú.

Miláčik, dnes radšej ostanem doma, dobre?

Možno sa mnohí pousmejú nad tým, prečo sa okolo tohto „banálneho“ problému robí taká veda. No pravdou je, že práve mnohé mýty v spoločnosti, v kombinácii s neznalosťou, spôsobujú, že veľa žien trpiacich nechceným únikom moču postupne upúšťa od svojich aktivít a ostáva doma.

Možno to znie, že je to len pár kvapiek, ale je nutné si uvedomiť, že hoci je moč sterilný, pri prechode močovou rúrou sa kontaminuje baktériami z okolia jej ústia, ako aj z pokožky. Zachytenú tekutinu v spodnej bielizni tak začínajú spracovávať baktérie. Keďže nie vždy je možnosť ísť na záchod, ak žena nechce na seba „upozorniť“, opakované úniky moču zvykne sprevádzať pocit nepohodlia, či dokonca nepríjemný zápach. To nepridáva na psychike, keď sa môže pacientka obávať, že niečo cíti, hoci sa ešte nič nestalo. Práve tieto pocity v kombinácii so strachom zo zosmiešnenia a odsúdenia medzi ľuďmi zvyknú limitovať nielen voľnočasové aktivity, ale môžu sťažiť, či obmedziť aj výkon práce.

Práve tieto zmeny v správaní a zvyklostiach môžu upozorniť okolie ženy, že sa niečo deje. Nadšená turistka sa zrazu bojí vytiahnuť päty z domu? Alebo predtým výstavná záhrada chátra, lebo ju nemá kto preplieť? Rovnako sa aj dlhé cesty vlakom, či autobusom odrazu stali minulosťou? To môže byť signálom, že by žena mala vyhľadať pomoc.

Tu je nutné poznamenať, že hoci sa traduje, že inkontinencia súvisí so starnutím, v skutočnosti ani storočná babička by nemala mať únik moču, ak sa niečo nedeje. A to tak ako pri dvíhaní ťažších bremien, či bez nutnosti hľadať najbližší záchod alebo aspoň kríky.

Však ono to aj tak nemá zmysel riešiť, či?

Práve na základe už vyššie uvedených problémov a nedostatočných, či mätúcich poznatkov sa najmä ženy v menopauze domnievajú, že sa s tým nič nedá robiť a musia sa s tým naučiť žiť. Najhoršie je, že práve vďaka tomu veľa žien ani lekára nevyhľadá, v horšom prípade, dokonca, dookola skúšajú babské rady na internete alebo sú neustále „liečené“ na „opakované zápaly močových ciest“.

Je pravdou, že v súčasnosti únik moču nevieme úplne vyliečiť, ale pri správnej liečbe sa pacientka môže dostať aj do stavu, že nejaký čas dokonca nemusí užívať lieky a byť bez ťažkostí.

V prvom rade je potrebné vyhľadať urológa alebo urogynekológa, ktorý zistí podstatu problému a odporučí najvhodnejšiu liečbu.

Zatiaľ čo stresová inkontinencia sa rieši hlavne operáciou a urgentná liekmi, vo veľkej časti prípadov majú ženy buď obe zložky úniku moču, alebo sa po operácii objaví práve urgentný únik. Preto liečba patrí do rúk lekára, ktorý pacientku pravidelne sleduje a môže upraviť liečbu!

Žena môže napomôcť rôznymi režimovými opatreniami, ale mala by ich najprv skonzultovať s lekárom. Napríklad Kegelove cviky môžu pomôcť zmierniť stresovú inkontinenciu, ale naopak zhoršujú urgentnú. Určite by sa navyše nemali vykonávať prerušovaním prúdu moču. Ideálne, keď má žena mechúr prázdny.

Takisto nemá zmysel nasadzovať rôzne čaje, či dokonca antibiotiká, ak nie je prítomná potvrdená infekcia. Zvýšené množstvo tekutín, či látky z liekov môžu dráždiť stenu močového mechúra a tak opäť celý problém zhoršiť. Tu je nutné zdôrazniť, že bolestivé nutkanie na močenie, či dokonca pocity pálenia neznamenajú automaticky infekciu, tú musí potvrdiť až lekár!

Záverom

Vyšší vek a zmeny v organizme uľahčujú nástup mnohých ťažkostí, medzi ktoré patrí aj nechcený únik moču. To však neznamená, že sa s tým nedá niečo robiť. Správna liečba, režimové opatrenia, či pomôcky na zmiernenie úniku moču a zachytenie uniknutej tekutiny sú už dnes na takej úrovni, že tieto ženy môžu žiť normálny život bez obmedzení.

Úplne na záver dodáme, že menštruačné a inkontinenčné vložky nemožno zamieňať, nakoľko ich dizajn a funkcia sa diametrálne líšia a nie je tekutina ako tekutina.