Väčší vekový rozdiel medzi partnermi dnes už nie je veľkou zvláštnosťou. Rovnaký názor má aj Jana, ktorá začala vo svojich 58 rokoch „randiť“ s rovesníkom svojej mamy. Rodina a príbuzní to však vidia inak.
„Vždy som tu bola pre rodinu, deti a manžela, ja som bola až kdesi na konci, ak vôbec,“ vysvetľuje sympatická pani Jana, ktorá je názormi rodiny zaskočená, obzvlášť po dlhoročnom manželstve, ktoré nebolo práve jednoduché. „Konečne prežívam pocity, ktoré sa z môjho života nadlho vytratili. Som šťastná, zaľúbená a vyrovnaná ako snáď ešte nikdy,“ priznáva a dodáva, že nejde o žiadne pobláznenie, ktoré by jej zatemnilo rozum. Vekový rozdiel nevníma ako prekážku.
Neľahké manželstvo
Po smrti manžela Petra, s ktorým vychovala tri deti, bola dlho sama. Až kým nestretla Pavla. Spoznali sa vďaka spoločnej záľube – nordic walking. Obaja patria do skupiny ľudí, ktorí sa venujú tejto športovej aktivite a podnikajú výlety do prírody. Časom ich priateľstvo prerástlo do väčších sympatií, napriek tomu, že si Jana dlho držala odstup, pretože v jej živote bol 40 rokov len jeden muž. „Naše manželstvo bolo spočiatku ideálne, časom sa však menilo v závislosti od množstva vypitého alkoholu. Napriek tomu som nikdy ani len nepomyslela na to, že by som ho opustila,“ priznáva Jana a aby sme lepšie pochopili jej rozčarovanie, dodáva, že príbuzní ju často nabádali, aby sa rozviedla a našla si iného partnera.
Rozvod bol pre Janu neprijateľný. Vydávala sa vo svojich 18 rokoch za muža, ktorého milovala, a to napriek nesúhlasu rodičov. V rodinnom dome na dedine s veľkou záhradou vychovali dvoch chlapcov a jednu dcéru. „Manžel bol veľmi zručný. Veľa vecí potrebných do domácnosti alebo na záhradu vyhotovil sám, veľa sme si dopestovali aj dochovali.“ Spoločne sa venovali pestovaniu zeleniny a ovocia, viniča, spracovávaniu hrozna i výrobe vína. Popíjaniu nikdy nevenovala veľkú pozornosť, pretože ho považovala za akési spoločenské. „Vždy sa niekto zastavil na dvore alebo pri plote na kus reči a pol deci… žijeme vo vinárskom kraji, k debatám o víne patrí aj degustácia. Každý sa chce pochváliť svojím vínom, ktoré treba ochutnať.“
Zmeny nastali, keď k výrobe vína pribudla aj výroba pálenky z vlastnoručne dopestovaného ovocia, ktorá sa tiež vždy musela ochutnať a zhodnotiť. Nevinné popíjanie prerástlo do problému ovplyvňujúceho rodinu aj prácu. „Keď Petra vyhodili z práce, pretože nafúkal, išlo to z kopca.“ Úloha živiteľa rodiny padla na Janu. Jej manžel si už nikdy nenašiel stálu prácu, zarábal príležitostne na brigádach, ktoré sa ponúkli. Peniaze pri troch deťoch chýbali. „Veľa nám pomohlo, že sme boli vďaka pestovaniu a chovu v mnohom sebestační,“ s vďačnosťou spomína Jana a dodáva, že pomohli aj rodičia: „Mama mi ale nezabudla zakaždým pripomenúť, že nikdy nesúhlasila s mojím výberom manžela.“ Problém s alkoholom ovplyvnil aj vzťahy s deťmi. „Vždy stáli pri mne a pomáhali ako sa dalo. S otcom si ale rozumeli čoraz menej. Vyhýbali sa mu, aby nedochádzalo ku konfliktom, čo sa nie vždy podarilo.“
Lesklé oči a zamyslený pohľad vyvolávajú otázku, ktorú pani Jana vysloví za nás: „Prečo som neodišla, alebo nekonala ráznejšie? Pretože som mu sľúbila lásku v zdraví aj v chorobe, v šťastí aj v nešťastí….. pretože som manžela ľúbila.“ S úsmevom dodáva, že je „stará škola“.
Nová chuť do života
Keď spoznala Pavla, objavila v sebe stratenú chuť do života. Chodia spolu na výlety, do divadla, galérií, majú spoločné záľuby, názory na mnohé otázky, vedú dlhé diskusie alebo si len tak potichu užívajú vzájomnú prítomnosť. Rodina však na Pavla reaguje odmietavo. Problémom je predovšetkým vekový rozdiel. „Pavol je vo veku mojej mamy, má 79 rokov. Všetci tvrdia, že je pre mňa pristarý. Navyše si myslia, že ma chce pripraviť o peniaze a o dom, v ktorom som ostala sama,“ pani Jana neveriacky krúti hlavou a priznáva, že očakávala väčšie pochopenie. Dlho vysvetľovala, teraz už len verí, že jej rozhodnutie rodina raz pochopí, pretože ona sa vzdať neplánuje. To radí aj rovesníkom, ktorí bojujú s podobným problémom. „V každom veku môžete byť šťastní a zaľúbení, len treba zbúrať rodinné stereotypy, ktoré nás dlhodobo zväzujú,“ a dodáva, že opatrnosť a strach zo zmeny sú na mieste, ale: „Strach je dobrý sluha, ale zlý pán.“
„Vždy som brala život so všetkým, čo priniesol a nie vždy to boli príjemné udalosti. Prečo by som si nemohla vziať aj niečo pozitívne? Verím, že Pavla mi prihral do života osud. A ja sa ho nemienim vzdať kvôli vekovému rozdielu a predsudkom. Na to už som pristará. Svoje posledné roky života si chcem užiť podľa seba,“ hovorí rozhorčene a rázne i keď chápe, že rodina je zaskočená, pretože jej správanie bolo vždy predvídateľné a veľmi prispôsobivé. Ako však deti vyrástli a osamostatnili sa, mala viac času na seba. Keď ostala po smrti manžela sama, nikomu ani nenapadlo, že by si vo svojom veku našla známosť. „Neplánovala som to, ale stalo sa.”
Spracovala: NB
Foto: pixabay.com
