Domovská stránka » Syndróm prázdneho hniezda: Životná fáza, ktorá nemusí bolieť

Syndróm prázdneho hniezda: Životná fáza, ktorá nemusí bolieť

by 00Onlinesenior00
Na brehu jazera sedia v hojdacej sieti dve ženy. Jedna sivovlasá, druhá blond, vidno ich od chrbta. Dcéra objíma mamu okolo pása.

Pociťujete smútok, stratu, či depresiu, neviete, čo s voľným časom a nedávno vám „vyleteli“ deti z hniezda? Príčinou vašej melancholickej nálady môže byť syndróm prázdneho hniezda, ktorý nastáva v situácii, keď dieťa odchádza z rodičovského domova. Vieme, ako s ním bojovať aj ako sa mu celkom vyhnúť.  

„Syndróm prázdneho hniezda je stav nálady, prežívania, pri ktorom ľudia pociťujú podobné pocity ako pri akejkoľvek inej životnej strate. Prežívajú smútok, pocity prázdna, nevyužitia až stratu zmyslu života,“ hovorí Romana Mrázová z psychologickej ambulancie Psyché (www.psychesro.sk). Postihuje najmä rodičov tesne pred päťdesiatkou, ale keďže v dnešnej dobe veľa mladých ostáva s rodičmi dlhšie, môže sa tento stav týkať aj oveľa starších.

„Osobne si myslím, že syndróm postihuje predovšetkým rodičov, ktorí sú viac naviazaní na svoje deti, nadmerne sa im obetujú a ich vlastný partnerský vzťah alebo osobný rozvoj je tým pádom zanedbaný. A prirodzene, týka sa viac žien ako mužov. Vo veľkej miere postihuje tiež rodičov, ktorí sú bez partnera. Odchod detí najhoršie zvládajú tí, ktorí postavia dieťa na úroveň svojho partnera. Vtedy môže človek prežívať naozaj veľmi ťažký stav depresie, pretože ide o stav porovnateľný so stratou partnera,“ vysvetľuje psychologička.

Pripraviť sa na odchod detí z domu úplne nejde. Každý rodič vie, že jedného dňa sa osamostatnia, ale naplno si túto situáciu uvedomia až keď skutočne nastane. Či už odchádzajú za štúdiom, za prácou alebo sa natrvalo odsťahujú, ide o veľkú životnú zmenu, s ktorou je potrebné sa vysporiadať.

„Je úplne normálne, že pri odchode detí zažívame pocity straty a smútku. Prežívanie syndrómu prázdneho hniezda a jeho zvládanie je veľmi individuálne. Závisí to nielen od miery prevencie, ale aj od iných životných a osobných faktorov človeka,“ hovorí R. Mrázová.

Prevenciou i liečbou je myslieť na seba

Prirodzenou prípravou a prevenciou je najmä starostlivosť o samého seba, svoj partnerský vzťah a pracovné naplnenie, na čo mnoho rodičov v dnešnej dobe zabúda. „Akoby sa rodičovstvo stalo skúškou toho, akí sme ako ľudia a od toho sa odvíjala naša hodnota. Obávame sa zlyhania a často sa predbiehame v tom, kto je lepšia mama. Pri tom všetkom zabúdame na svoj vlastný život, svoje záľuby, svojho partnera či naplnenie v práci.“ Dieťa postupným vývojom vyžaduje stále viac a viac vlastného priestoru a keď túto vývinovú potrebu budete rešpektovať, tak vám zostane viac času na seba a viete sa tak na príchod prázdneho hniezda dobre pripraviť.

Ak vás už depresívne nálady z prázdneho hniezda prepadli, vyskúšajte rady odborníka:  

Zamerajte sa na seba

  • Zaraďte do svojho života pravidelnú fyzickú aktivitu. Stačia prechádzky na čerstvom vzduchu. Pomôžu vám rozptýliť nepríjemné myšlienky a zároveň urobíte niečo pre svoje zdravie.
  • Urobte si zoznam vecí, ktoré by ste chceli v živote zažiť/urobiť a postupne si ich plňte.
  • Prihláste sa na nejaký záujmový kurz.
  • Nebojte sa redizajnovať byt/dom, predovšetkým detskú izbu.
  • Píšte si denník.
  • A hlavne, robte to, čo vás teší.

Pracujte na vzťahu s partnerom

Popri výchove detí ide partnerský vzťah často bokom. Ich odchod je skvelou príležitosťou venovať jeden druhému viac času a pozornosti.

„Partnerský vzťah je rovnako dôležitý, pretože našou prirodzenou potrebou je byť v blízkom vzťahu. Potrebu starať sa o svoje deti, môžeme presunúť na starostlivosť o partnera,“ radí psychologička.

  • Cestujte, či už do zahraničia alebo doma.
  • Navštevujte kultúrne, športové podujatia … plánujte spoločné výlety.
  • Začnite nanovo randiť.
  • Hľadajte spoločné záľuby alebo sa vráťte k tým starým.
  • Spíšte si veci, ktoré ste kedysi robili, ale kvôli starostlivosti o deti na ne nevyšiel čas.

„Niekedy pomôže porozprávať sa o svojich pocitoch, najlepšie s partnerom. A to nielen raz… ale vždy, keď je to možné a keď človeku pocity prerastú cez hlavu,“ radí R. Mrázová a zároveň zdôrazňuje, že ak máme pocit, že ani rozhovor nepomáha a situácia je nad naše sily, určite je na mieste vyhľadať odbornú pomoc.

Pripravila: Nina Bednáriková
Foto: pixabay.com

related articles

Napísať komentár