Legendárny príbeh Kniha džunglí Rudyarda Kipplinga fascinuje svet viac ako 130 rokov. Dvojdielna audio adaptácia tohto diela bola pripravená ako súčasť zbierky nahrávok filantropického projektu Rozprávky pre malé Pastelky, ktorý sa zameriava na budovanie podpory nevidiacich a slabozrakých na Slovensku. Po prvýkrát na Slovensku bude audio adaptácia príbehu chlapca Mauglího, jeho priateľov, pantera Bagíru, medveďa Balúa a mnohých iných postáv uvedená v priestorovom zvuku v panoramatickom 3D kine v Partizánskom.

Namiesto obrazu využíva priestorový zvuk, ktorý prenáša divákov do sveta dobrodružstva, odvahy a priateľstva. Všetko, čo je inak skryté v obraze, sa teraz odohráva v srdci a predstavivosti poslucháča. Predstavenia sa uskutočnia v kine v Partizánskom 8., 10., 11. a 17. mája 2025 v popoludňajších hodinách.

Ako funguje bezplatná cesta vlakom?

Bezplatné cestovanie platí pre všetky vlaky ZSSK kategórie Os, REX, R a RR na priame cesty do alebo z Partizánskeho. Cestujúci sa môžu preukázať vstupenkou v papierovej alebo elektronickej podobe. Bezplatné cestovanie sa vzťahuje len na cestu spojenú s návštevou predstavenia.

Réžia: Tibor Frlajs  •  Scenár: Kristína Fačkovcová  •  Dramaturg: Tibor Frlajs, Petra Gažíková Lángová  •  Mix a zvukový dizajn: PADA Studio  •  Nahrávanie dialógov: Rudo Nagy  •  Producent a grafické prvky: CODES Brand House  •  Produkcia sprievodnej grafiky: Art Heart  •  Hrajú: Ivan Romančík, Hugo Podoba, Miroslav Noga, Milan Bahúl, Ivo Gogál, Petra Gažíková Lángová, Martin Horváth, Lukáš Frlajs, Kristína Csuz Jursová, Juraj Predmerský, Dušan Szabó, Andrea Martvoňová, Roman Čisár, Roman Zimčák, Matej Roch, Anna Dysko, Kristína Benciová, Nikol Strnisková, Daniela Turzová, Dabingová akadémia Slučka

Príspevok Zoberte vnúčatká na výlet za nevšedným zážitkom (a pozor, zadarmo! :-)) je zobrazený ako prvý na Onlinesenior.

„Zuzička vniesla do môjho života všetko, čo v ňom doteraz chýbalo,“ hovorí Vladimír, pričom nespúšťa zaľúbený a vďačný pohľad zo svojej Zuzky.

Stretli sa, keď mali 25. „Bola to láska na prvý pohľad, teraz už to vieme,“ zhodujú sa obaja. Zuzka už ale bola vydatá a so svojím manželom vychovávala 2-ročného syna. Vladimír bol manželov kamarát z vojny, ktorý ich prišiel na pár dní navštíviť. So Zuzkou sa dovtedy nepoznali, ale veľmi si rozumeli, mali spoločné témy na rozhovor a obaja cítili, že napriek tomu, že sa vidia prvýkrát, niečo sa deje. Po prvej návšteve sa videli ešte zopár ráz, kedy sa len utvrdili v tom, že ich náklonnosť je väčšia ako len kamarátska. Vladimír však nechcel zradiť kamaráta a Zuzka manžela, preto svoje pocity potlačili pred ním i pred sebou. Neprichádzalo do úvahy, aby dali citom voľný priebeh.

„Po revolúcii v osemdesiatom deviatom som odišiel do Nemecka a prerušil všetky kontakty, aby som zabudol,“ hovorí Vladimír. Zuzka priznáva, že ani pre ňu to nebolo jednoduché: „Miešalo sa vo mne toľko emócií. Svojho manžela som ľúbila, ale k Vladimírovi som prechovávala omnoho silnejšie city, ktoré som si však zakázala. Nevedela som, čo sa so mnou deje, vždy som bola veľmi racionálna,“ spomína Zuzka a dodáva, že čas všetko vyriešil. „Mali sme s mužom krásny spoločný život a vychovali sme dve skvelé deti.“ Každý išiel vlastnou cestou. Zuzka sa oddala rodine, Vladimír budovaniu svojho podnikania.

„Chodieval som domov na Slovensko pravidelne, i keď sporadicky. Po 32 rokoch som však prišiel na dlhšie kvôli mamine, ktorá potrebovala pomoc. Keď som vybavoval nejaké veci na úradoch v meste, napadlo mi, že sa pozriem o ulicu ďalej, kde Zuzička bývala, keď sme sa videli naposledy,“ rozpráva Vladimír a s úsmevom dodáva: „A bola tam.“ Zuzka bola na ihrisku so svojou vnučkou. „Keď ma oslovil, hneď som vedela, že je to on. Musela som sa posadiť,“ smeje sa. Dlho sa rozprávali a dohodli si stretnutie. Vladimír bol rozvedený a Zuzka, žiaľ, dávnejšie ovdovela, a dlhší čas žila rovnako sama. Dá sa teda povedať, že išlo o rande po 32 rokoch.

Začali sa stretávať pravidelne a dnes plánujú spoločnú budúcnosť. „Asi to tak malo byť,“ hovoria jednohlasne a spoločne sa zhodujú aj na tom, že aj Zuzkin manžel by bol rád, že neostala sama, ale  je po jej boku práve Vladimír.

Spracovala: NB
Foto: pixabay.com

Príspevok Láska na prvý pohľad po 32 rokoch je zobrazený ako prvý na Onlinesenior.

„Vždy som tu bola pre rodinu, deti a manžela, ja som bola až kdesi na konci, ak vôbec,“ vysvetľuje  sympatická pani Jana, ktorá je názormi rodiny zaskočená, obzvlášť po dlhoročnom manželstve, ktoré nebolo práve jednoduché. „Konečne prežívam pocity, ktoré sa z môjho života nadlho vytratili. Som šťastná, zaľúbená a vyrovnaná ako snáď ešte nikdy,“ priznáva a dodáva, že nejde o žiadne pobláznenie, ktoré by jej zatemnilo rozum. Vekový rozdiel nevníma ako prekážku.

Neľahké manželstvo 

Po smrti manžela Petra, s ktorým vychovala tri deti, bola dlho sama. Až kým nestretla Pavla. Spoznali sa vďaka spoločnej záľube – nordic walking. Obaja patria do skupiny ľudí, ktorí sa venujú tejto športovej aktivite a podnikajú výlety do prírody. Časom ich priateľstvo prerástlo do väčších sympatií, napriek tomu, že si Jana dlho držala odstup, pretože v jej živote bol 40 rokov len jeden muž. „Naše manželstvo bolo spočiatku ideálne, časom sa však menilo v závislosti od množstva vypitého alkoholu. Napriek tomu som nikdy ani len nepomyslela na to, že by som ho opustila,“ priznáva Jana a aby sme lepšie pochopili jej rozčarovanie, dodáva, že príbuzní ju často nabádali, aby sa rozviedla a našla si iného partnera.

Rozvod bol pre Janu neprijateľný. Vydávala sa vo svojich 18 rokoch za muža, ktorého milovala, a to napriek nesúhlasu rodičov. V rodinnom dome na dedine s veľkou záhradou vychovali dvoch chlapcov a jednu dcéru. „Manžel bol veľmi zručný. Veľa vecí potrebných do domácnosti alebo na záhradu vyhotovil sám, veľa sme si dopestovali aj dochovali.“ Spoločne sa venovali pestovaniu zeleniny a ovocia, viniča, spracovávaniu hrozna i výrobe vína. Popíjaniu nikdy nevenovala veľkú pozornosť, pretože ho považovala za akési spoločenské. „Vždy sa niekto zastavil na dvore alebo pri plote na kus reči a pol deci… žijeme vo vinárskom kraji, k debatám o víne patrí aj degustácia. Každý sa chce pochváliť svojím vínom, ktoré treba ochutnať.“

Zmeny nastali, keď k výrobe vína pribudla aj výroba pálenky z vlastnoručne dopestovaného ovocia, ktorá sa tiež vždy musela ochutnať a zhodnotiť. Nevinné popíjanie prerástlo do problému ovplyvňujúceho rodinu aj prácu. „Keď Petra vyhodili z práce, pretože nafúkal, išlo to z kopca.“ Úloha živiteľa rodiny padla na Janu. Jej manžel si už nikdy nenašiel stálu prácu, zarábal príležitostne na brigádach, ktoré sa ponúkli. Peniaze pri troch deťoch chýbali. „Veľa nám pomohlo, že sme boli vďaka pestovaniu a chovu v mnohom sebestační,“ s vďačnosťou spomína Jana a dodáva, že pomohli aj rodičia: „Mama mi ale nezabudla zakaždým pripomenúť, že nikdy nesúhlasila s mojím výberom manžela.“ Problém s alkoholom ovplyvnil aj vzťahy s deťmi. „Vždy stáli pri mne a pomáhali ako sa dalo. S otcom si ale rozumeli čoraz menej. Vyhýbali sa mu, aby nedochádzalo ku konfliktom, čo sa nie vždy podarilo.“

Lesklé oči a zamyslený pohľad vyvolávajú otázku, ktorú pani Jana vysloví za nás: „Prečo som neodišla, alebo nekonala ráznejšie? Pretože som mu sľúbila lásku v zdraví aj v chorobe, v šťastí aj v nešťastí….. pretože som manžela ľúbila.“ S úsmevom dodáva, že je „stará škola“.

Nová chuť do života

Keď spoznala Pavla, objavila v sebe stratenú chuť do života. Chodia spolu na výlety, do divadla, galérií, majú spoločné záľuby, názory na mnohé otázky, vedú dlhé diskusie alebo si len tak potichu užívajú vzájomnú prítomnosť. Rodina však na Pavla reaguje odmietavo. Problémom je predovšetkým vekový rozdiel. „Pavol je vo veku mojej mamy, má 79 rokov. Všetci tvrdia, že je pre mňa pristarý. Navyše si myslia, že ma chce pripraviť o peniaze a o dom, v ktorom som ostala sama,“ pani Jana neveriacky krúti hlavou a priznáva, že očakávala väčšie pochopenie. Dlho vysvetľovala, teraz už len verí, že jej rozhodnutie rodina raz pochopí, pretože ona sa vzdať neplánuje. To radí aj rovesníkom, ktorí bojujú s podobným problémom. „V každom veku môžete byť šťastní a zaľúbení, len treba zbúrať rodinné stereotypy, ktoré nás dlhodobo zväzujú,“ a dodáva, že opatrnosť a strach zo zmeny sú na mieste, ale:  „Strach je dobrý sluha, ale zlý pán.“

„Vždy som brala život so všetkým, čo priniesol a nie vždy to boli príjemné udalosti. Prečo by som si nemohla vziať aj niečo pozitívne? Verím, že Pavla mi prihral do života osud.  A ja sa ho nemienim vzdať kvôli vekovému rozdielu a predsudkom. Na to už som pristará. Svoje posledné roky života si chcem užiť podľa seba,“  hovorí rozhorčene a rázne i keď chápe, že rodina je zaskočená, pretože jej správanie bolo vždy predvídateľné a veľmi prispôsobivé. Ako však deti vyrástli a osamostatnili sa, mala viac času na seba. Keď ostala po smrti manžela sama, nikomu ani nenapadlo, že by si vo svojom veku našla známosť. „Neplánovala som to, ale stalo sa.”

Spracovala: NB
Foto: pixabay.com

Príspevok Vekový rozdiel pre mňa nie je prekážkou je zobrazený ako prvý na Onlinesenior.